O vzdelaní a kreatívnom zízaní na bielu stenu

Autor: Richard Ballek | 1.2.2014 o 17:02 | (upravené 7.4.2014 o 12:22) Karma článku: 5,26 | Prečítané:  852x

Známy študentský ,,frk"  hovorí: keď sa treba učiť, aj zízanie na bielu stenu je zaujímavé. Jeden by si myslel, že je to totálna strata času. NIE JE! Pri takom skúmaní steny vás čokoľvek zaujímavé napadne. Navyše v porovnaní s kreativitou študentov, ako ,,efektívne" využiť čas prípravy na skúšky, by boli aj Leonardove skice lietajúcich strojov čmáranicami škôlkára. Tým nechcem znevažovať prácu génia. Práve naopak! V tomto blogu sa budem odvolávať na názory géniov, ako sa nepríčetnému zízaniu, respektíve nezmyselnému memorovaniu, vyhnúť. Inšpiráciu tu môže nájsť aj pán minister Čaplovič.

Niektorí študenti doviedli študijnú záhaľku do dokonalosti. Napríklad môj brat zašiel v empirickom poznaní tej steny o krok ďalej  - pred štátnicami odmeral jej hrany (nikto netuší, ako sa mu pri tom podarilo zlomiť meter), aby spočítal objem izby a tým sa dopočítal (nikto nevie ako) k ideálnej frekvencii vetrania. Kofeín nestačí, treba i kyslík.

Pri mojich beznádejných chvíľkach s bielou stenou mi vŕta v hlave iný problém než objem miestnosti: prečo sa ešte v 21. storočí učíme podľa noriem 19. storočia?1 Prečo nestačí definíciu pochopiť a vysvetliť ,,po lopate"? Skutočne ju musím vedieť ako otčenáš, len aby po skúške zapadla do zabudnutia?

Nadviažem na komentár v diskusii k môjmu predchádzajúcemu článku o vzdelaní. V reakcii na Einsteinov výrok,  ,,Zo školy by mal vychádzať mladý človek ako harmonická osobnosť, nie ako špecialista," jeden diskutujúci doslovne napísal: ,, nejak mam pocit, ze v sucasnosti je potreba specializacie vacsia ako v dobe, ked studoval einstein". Reakciu na to nebudem vymýšľať. Einstain by nebol Einsteinom, keby nemal na všetko odpoveď:

"If a young man has trained his muscles and physical endurance by gymnastics and walking, he will later be fitted for every physical work. This is also analogous to the training of the mind and of the mental and manual skill."[ ...] ,,On the other hand, I want to oppose the idea that the school has to teach directly that special knowledge and those accomplishments which one has to use later directly in life. The demands of life are much too manifold to let such a specialized training in school appear possible. Apart from that, it seems to me, moreover, objectionable to treat the individual like a dead tool. The school should always have as its aim that the young man leave it as a harmonious personality, not as a specialist. This in my opinion is true in a certain sense even for technical schools, whose students will devote themselves to a quite definite profession. The development of general ability for independent thinking and judgement should always be placed foremost, not the acquisition of special knowledge. If a person masters the fundamentals of his subject and has learned to think and work independently, he will surely find his way and besides will better be able to adapt himself to progress and changes than the person whose training principally consists in the acquiring the detailed knowledge." 2

Ako je to v skutočnosti? Stávame sa  špecializáciou na školách neživými nástrojmi, či bezduchými strojmi? V nadväznosti  na to som si urobil malý osobný prieskum u spolužiakov a priateľov, ktorí sa nechali zamestnať v bankách, konzultačných spoločnostiach, či u iných zamestnávateľov. Veľa z nich by dokázalo splniť pracovné povinnosti po prvom max. druhom ročníku vysokej školy. Jednoduché znalosti niektorého programovacieho jazyka, dobré ovládanie Microsoft Office, písanie ,,reportov" a vytváranie prezentácií. To sú tie činnosti, kvôli ktorým sme sa ,,špecializovali" niekoľko rokov?

Jedna z námietok proti predchádzajúcemu odseku môže byť taká, že univerzita nemá čo spĺňať požiadavky ekonomických subjektov. Univerzita má študentovi poskytnúť hĺbkové znalosti vybraného odboru, bez ohľadu na to, či to študent využije alebo nie. Vzdelanie je totiž dobré už len pre seba samo a užitočnosť by sa nemala vopred riešiť. Neviem, kto prvý prišiel s touto myšlienkou, ale bol to určite múdry človek a nedá sa mi inak, len s ním súhlasiť.

Tu sa dostávam k otázke, ako teda majú vyzerať spomenuté ,,hĺbkové znalosti". Súhlasím s Einsteinom a nebudem považovať držiteľa vysokoškolského diplomu za špecialistu, ale za človeka, ktorý si vypestoval „general ability for independent thinking and judgement." Najskôr sa musíme na školách zbaviť akéhokoľvek overovania znalostí bez súvislostí. A nielen overovania (,,multiple choice" testy by nemali na univerzite čo robiť!), ale hlavne prednesu týchto poznatkov. Spomeniem jeden môj príjemný zážitok z predmetu ekonometrie na IES FSV na Karlovej Univerzite. Pán prof. Víšek3 začal prvú prednášku otázkou ,, Should the science use the common sense?" V hodine a pol, ktorá nasledovala sa spájala história, filozofia, sociológia, astronómia, matematika, štatistika, ekonómia a myslím, že veľa iných odborov. Také niečo som vôbec nečakal. Dovolím si ešte jednu zaujímavú citáciu z tejto prednášky, ktorá zjavne nesúvisí s ekonometriou:

"Intellect is a thing which is distributed in the best way among the people. People complain that they have not enough money, not enough belongings, not enough respect of others, etc. I never heard anybody to complain that he has not sufficient intellect. Presumably, the Creator took a special care when allocated it." 4

Čo tým všetkým chcem povedať? Som si istý, že tento prístup je práve to, čo mal Einstein namysli. Je to rozmýšľanie v súvislostiach, predpoklad ku kritickému mysleniu. Mne osobne ďalšie učivo išlo ľahšie, keď som zistil, koľkí ľudia sa podieľali na jeho vývoji a v niektorých prípadoch za to museli zaplatiť slobodou či životom (Galileo Galilei, Giordano Bruno). Po tej prednáške som si uvedomil, že história by mala byť predpokladom k akémukoľvek vzdelaniu, nielen k humanitnému, ale i k exaktnému. Stačí len stručný úvod. Dobrodružstvo, ktoré stojí za vývojom ľudských poznatkov, dá i tým nudným deriváciám úplne iný rozmer.

Týmto zároveň ďakujem pánovi prof. Víškovi za jeho prístup k učivu. Zmena a skvalitňovanie školstva by malo prichádzať práve od konkrétnych pedagógov, nie príkazmi zhora, ako spomínam nižšie...

A čo napríklad takí doktori? Tí by nemali vychádzať zo školy ako špecialisti? Podľa mňa si nikto ani nerobí také ilúzie - čerství absolventi medicíny či lekárstva nie sú ešte odborníci. S tým, podľa mňa, súhlasí drvivá väčšina mojich kamarátov - medikov. A navyše, povinné atestácie sú toho dôkazom. Myslím si, že atestácie by mohli byť inšpiráciou i pre iné odvetvia. V škole sa človek naučí rozoznávať dôležité veci od nepodstatných, vypestuje si zdravý úsudok, rozvahu, nadhľad. Konkrétne pracovné postupy ho naučí až prax. Tak to často i funguje. Tak prečo stále robíme zo študentov memorovacích robotov?

Rozprával som sa s kamarátom, ktorý študuje v Londýne. Na moje neveľké prekvapenie mi povedal, že jeho študijné povinnosti spočívajú prevažne v písaní esejí, robení projektov, podieľaní sa na empirickom výskume atd. S klasickým skúšaním vedomostí, ktoré poznáme na našich univerzitách sa tam vraj nestretol. To mi potvrdili i niektorí ďalší známi študujúci v zahraničí. Je to jeden z dôvodov, prečo najlepšie svetové univerzity sú v USA, či v GB? Keď sme sa inšpirovali anglosaským modelom v rozdelení univerzitného vzdelania na stupne, prečo si nezoberieme príklad i v overovaní znalostí?

Poďme sa pozrieť na nižšie stupne vzdelávania. V rebríčkoch krajín s najlepším vzdelávacím systémom, ktoré zverejňuje firma Pearson, sa dlhodobo na prvých priečkach umiestňuje Fínsko.5 Aké sú najdôležitejšie znaky fínskeho vzdelávacieho systému? V porovnaní s modelom väčšiny krajín sa vyhýba štandardizácii, ktorá má vraj garantovať požadovanú kvalitu vzdelania. Oproti tomu ponúka flexibilitu a rozmanitosť v študijných procesoch a hodnotení. Študenti vo Fínsku majú odmalička silnú podporu svojho talentu a kreativity i vďaka ,,širšiemu záberu" a rovnocennosti  všetkých predmetov. U nás sú zvyčajne exaktné odbory na vyšších priečkach.  Vzťah učiteľa a študenta je i vďaka učiteľovej voľnosti v metódach výučby osobnejší a povinná dochádzka je dokonca jednou z najkratších na svete. Samozrejme, je tam veľa ďalších faktorov. Viac o fínskom školstve sa píše tu6 alebo tu7. Pre mňa, ako študenta, ktorý nenávidí memorovanie, spomenuté rozdiely úplne stačia k vyjadreniu nespokojnosti s požiadavkami na našich školách.

Ako by malo vyzerať ideálne verejné školstvo? Jeden z najznámejších odborníkov na túto tému,  Sir Ken Robinson, vo svojej prednáške hovorí, ako zmeniť školstvo od tej základnej úrovne, teda zdola, nie príkazmi z ministerstiev. Podľa neho by vzdelanie malo mať štyri dôležité ciele:8

  1. Ekonomické - požiadavky priemyslu, ktoré určovali podobu školstva v priebehu industrializácie by nemali byť viac našimi kritériami. Potrebujeme systém presadzujúci kreativitu a adaptabilitu.
  2. Kultúrne - potrebujeme školstvo, ktoré pomôže ľuďom chápať ich kultúrnu identitu.
  3. Sociálne  - ľudia by mali vedieť, že demokracia stojí hlavne na nich a mali by sa aktívne podieľať na občianskej spoločnosti.
  4. Osobné -  ľudia sú rôzni, majú jedinečné talenty, schopnosti, záujmy. Ak nepochopíme, že vzdelanie je o individualite, nikdy sa nezbavíme chýb, ktoré máme v našom vzdelávacom systéme.

Viac hovorí Ken Robinson vo videu, ktoré pripájam na konci článku...

Spomenuté ciele sú trošku všeobecné a práve ľudia na ministerstve by sa mali zaoberať, ako umožniť, aby sa mohli na tej najnižšej úrovni rozvíjať. A nie navrhovať nezmyselnú diskusiu o zrušení angličtiny na prvom stupni9, zakázať niektorým študentom hlásiť sa na gymnáziá10, a prikazovať učiteľom, čo majú v ktorom ročníku učiť11. Pán Čaplovič sa uberá opačným smerom ako navrhuje Ken Robinson.  Náš ,,odborník na slovo vzatý", ktorému asi najlepšie idú štátne nákupy12, by podľa môjho názoru nemal čo vo vedení ministerstva školstva robiť. Kde ale na Slovensku, a medzi ,,slovenskou politickou elitou" vziať osvieteného reformistu?

Ako vyzerá školstvo z pohľadu ministerstva? Na stránkach minedu.sk môžeme nájsť Správu o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja13. Bolo by zaujímavé prečítať si tento osemdesiatpäť stránkový dokument a porovnať s názormi na tej druhej strane  - u učiteľov. Verím, že sa mi to v najbližšom čase podarí...

V úvode spomenutej správy som si prečítal peknú a pravdivú vetu:

,, Školstvo je oblasť, ktorej výsledky rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú vývoj každej spoločnosti. Ovplyvňujú ho pozitívne, pokiaľ školstvo funguje, alebo negatívne, ak nefunguje."

Keďže musím utekať späť ku knihám a pripraviť sa na skúšku, dovolím si urobiť rýchly záver z tejto jedinej vety. Keby som ako ukazovatele vývoja spoločnosti použil volebné preferencie politických strán, stav súdnictva, rozsah korupcie či občiansku akceptovateľnosť našej politickej morálky, od Novembra 89 nám naše školstvo veľa spoločenských zmien neprinieslo...

Čo s tým chceme robiť?

O hlbšie závery a silnejšie tvrdenia sa pokúsim znova po skúškovom období, alebo keď ma nakopne civenie na bielu stenu pred ďalším termínom skúšky...


1.  http://www.youtube.com/watch?v=zDZFcDGpL4U
2.  http://www.cse.iitm.ac.in/~kalyantv/pdf/on_edu.pdf
3.  http://ies.fsv.cuni.cz/cs/staff/visek
4.  http://ies.fsv.cuni.cz/cs/syllab/JEB109/
5.  http://thelearningcurve.pearson.com/index/index-ranking
6.  http://www.minedu.fi/export/sites/default/OPM/Julkaisut/2009/liitteet/opm46.pdf?lang=en
7.  http://www.eduin.cz/clanky/co-chcete-vedet-o-finskem-skolstvi/
8.  http://o2indonesia.wordpress.com/2013/08/06/how-to-change-education-from-the-ground-up/
9.  https://www.minedu.sk/caplovicove-velke-reformy-rozhovor-na-telo-co-mozeme-cakat-3-oktober-2013-zivot/
10. https://www.minedu.sk/8744-sk/minister-skolstva-dusan-caplovic-vysoke-skoly-beru-kohokolvek-13-jun-2012-plus-1-den/
11. https://www.minedu.sk/minister-caplovic-chcem-aby-sa-zvysovali-platy-ucitelov-rozhovor-v-denniku-pravda-26-8-2013/
12. http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/sas-vyzyva-premiera-aby-odvolal-caplovica-601426
13. https://www.minedu.sk/data/att/5250.pdf

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?