Socialistické istoty sú späť

Autor: Richard Ballek | 19.3.2012 o 19:08 | (upravené 19.3.2012 o 22:45) Karma článku: 10,13 | Prečítané:  1949x

Marec 2012, Slovensko: Nadpolovičná väčšina všetkých hlasov! Myšlienková lavína po prečítaní tohto ortieľu sa u mňa nedala zastaviť.  A už je to viac ako týždeň. Nech sa snažím ako chcem, moja mozgová kapacita nie je dostatočná na pochopenie, ako môže tak veľa ľudí uveriť rečiam o raji na zemi. A už vôbec nedokážem pochopiť, prečo sa Slovensko vrátilo o krok späť a dalo sa zlákať na socialistické istoty ako ryba na háčik...V tejto úvahe sa pokúsim o čo najmenej politikárčenia a o čo najviac myšlienok z teórie individualizmu doplnené o moje skúsenosti a názory...

Odmalička ma učili, že keď niečo chcem, záleží len na mne, či to dostanem. Inak to nešlo. Keď som si chcel kúpiť počítač, foťák či nové tenisky, makal som celé leto, aby som si na to našporil. Na stavbe v Bratislave, v sklade v Anglicku, či v aquaparku na Malte. A po mojich skúsenostiach som si uvedomil jednu vec: To čo chcem a potrebujem, môžem získať svojou snahou, pokiaľ mi v tom nikto nebráni!

Neskôr, keď som nastúpil na vysokú školu, potreboval som stále viac a viac. Na živobytie, na štúdium na voľný čas. Okrem toho som mal silné nutkanie realizovať sa v niečom užitočnom. Preto som zabil dve muchy jednou ranou a začal podnikať.

To bol moment, kedy som na vlastnej koži pocítil ako štát (či už vlastný alebo susedný) silou-mocou demotivuje k ekonomickej aktivite napriek jeho snahe pôsobiť protrhovo. Objavil som primitívne príkazy, nelogické obmedzenia a hlúpe regulácie. Niekedy som si musel požičať, aby som splnil nepochopiteľné limity základného kapitálu, inokedy som behal celé dni po úradoch (bohužiaľ jedna budova slúži len na jednu činnosť) a musel tak vynechať prednášky a semináre v škole alebo zisťovať, prečo lehota 15 dní je pre mňa skutočne 15 dní, ale pre úrad 22 dní...

Prečo o tom píšem a ako to súvisí s výsledkami volieb?

Začnem neštandardne so silným tvrdením na začiatku: Vláda jednej strany v slovenskom prostredí nie je dobrá! Zatiaľ som zaregistroval jediný argument hodný spomenutia, ktorý odporuje tomuto tvrdeniu: Konečne budeme mať stabilnú vládu! Čo to vôbec znamená? Nie je to hra s prázdnym slovíčkom? Môžeme povedať, že stabilný je napr. Lukašenkov režim. A je takým už takmer 30 rokov! A Maďarsko má už tiež stabilnú vládu, ktorá ,,stabilizuje" napr. centrálnu banku alebo vysielanie opozičného rádia. Verím, že o takúto stabilitu nestojí nikto z 44,41% voličov. Ja určite nie! Túžim po konfrontácii názorov a neustály boj rôznych politík. Z tohto pohľadu je vláda, ktorej členovia sú v konflikte, lepšia ako vláda jednej strany. Preto si myslím, že vláda Ivety Radičovej bola určite kvalitnejšia, ako bude vláda Róberta Fica! Aj napriek slabej pozícii premiérky. A to súdim nie na základe proroctiev, ale na jednej strane pre nefunkčnosť ,,sociálnej demokracie" (toto druhé silné tvrdenie, vyplýva z ďalšieho textu) a na základe našej skúsenosti s reprezentantmi strany Smer.

Víťazná strana má konečne šancu ukázať, že má viac takých kvalitných ľudí, ako sú odborníci na grafy1, špecialisti na ,,netradičné formy predaja"2 alebo experti, ktorí zvládnu okrem vnútra štátu i ,,vnútro" redakcie novín.3 Strana Smer môže konečne začať budovať sociálny štát. Ako ma ale učia v škole, nie je to také jednoduché. Teraz budem citovať prof. Ing. Karela Koubu DrSc. (ktorý i vo svojom vysokom veku prednáša a za svoje prednesy si vždy vyslúži od študentov veľký aplauz): ,,Sociálny štát sa dá vybudovať len ak sa spoločnosť vysporiada s korupciou na všetkých úrovniach. Tak to urobilo aj Švédsko."

A podľa mňa to inak nepôjde ani u nás...

Posnažím sa ukončiť politickú časť a vynechám aj pripomienky ku korupcii, pretože tá je problémom celej spoločnosti. Teda aj politických strán, nech už sa tvária, že vyznávajú akékoľvek vznešené idey.

Keďže viem, že sme nevynašli lepší spoločenský systém akým je demokracia, nechcem len tak kritizovať výsledky volieb. Zameriam sa preto na hájenie hodnôt slobody a kritiku socialisticky zmýšľajúcich voličov, čo je v tomto prípade tá istá činnosť (o zmene volebného práva nebudem uvažovať, aj keď si myslím, že nie každý si túto výsadu zaslúži). Predpokladám, že pri celospoločenskej viere v myšlienky slobody by nedošlo k takémuto smutnému výsledku.

V ďalšom texte chcem ukázať, prečo som presvedčený, že sloboda má vyššiu hodnotu ako sociálna istota a prečo by bol svet krajší, keby nám vládli strany, ktoré si uvedomujú výhody ekonomickej a osobnej slobody. V tomto presvedčení sa budem odvolávať na skutočné historické kapacity...

Každý zdravý jedinec potrebuje sebarealizáciu. Podľa niektorých teórií4 je to najvyššie stojaca ľudská potreba. Nehovorím len o realizácii v profesnom živote, ide aj napr. o budovanie športového klubu, či knižného spolku. Asi nikto mi nebude odporovať v názore, že k sebarealizácii nepotrebujem byrokratický aparát plný odborníkov, ktorí sa tvári, že vie lepšie než ja, ako má môj športový klub vyzerať. Potrebujem štát, ktorý garantuje, že mi v mojom snažení nebude nikto brániť! A nežiadam pritom aby ma podporoval, stačí keď nevytvára nezmyselné bariéry. Väčší priestor k sebarealizácii rovná sa menej štátu, teda menej ,,sociálnych" transferov, čo znamená odmietnutie solidárne sa tváriacej politiky. Pozor, nechystám sa skĺznuť k tomu omieľanému kritizovaniu socializmu a vyzdvihovaniu slobodného trhu. Tento úvod je potrebný pre moje ďalšie myšlienky...

Wilhelm von Humbolt prišiel s dokonalým tvrdením: ,,Dva predpoklady, ktoré sú potrebné na harmonický rozvoj človeka sú sloboda a mnohotvárnosť podmienok."5 Časom sa chápanie niektorých slov zmenilo. Preto dnešný boj za slobodu vnímam ako boj za skvalitňovanie ekonomického prostredia, odstraňovanie byrokratických bariér a hlavne čo najmenšie prerozdeľovanie peňazí v štáte. Z tohto pohľadu bol projekt Singapur z dielne ministra Miškova aspoň akou-takou snahou niečo zlepšiť v porovnaní so štvorročnou dovolenkou Ľubomíra Jahnátka na ministerstve. (Ok, tak až odteraz žiadne politické narážky:-)

Nezaškodí malý exkurz k termínu ,,solidarita," ktorý asi nie je sociálne zmýšľajúcimi voličmi správne pochopený. Solidarita, v podobe akej sme ju definovali vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948, je už len slabučkým odvarom dnešného divokého Leviatana. Chcem tu citovať aspoň 2 články o sociálnom zabezpečení zo spomenutej deklarácie ľudských práv:

Článok 22

Každý človek má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok, aby mu boli národným úsilím i medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, potrebné k jeho dôstojnosti a k slobodnému rozvoju jeho osobnosti.

Článok 25

1.Každý má právo na takú životnú úroveň, ktorá môže zaistiť jeho zdravie a blahobyt a zdravie jeho rodiny, počítajúc v to menovite výživu, ošatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia: má právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri neschopnosti k práci, pri ovdovení, v starobe alebo v iných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastanú za okolností nezávislých na jeho vôli.

2.Materstvo a detstvo majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc. Všetky deti, či manželské alebo nemanželské, požívajú rovnakú sociálnu ochranu.

Zabezpečiť ľudskú dôstojnosť a slobodný rozvoj osobnosti by malo byť posvätné pre každú štátnu správu. Problém ale nastáva vtedy, keď je príjemca so svojím sociálnym príjmom relatívne spokojný (teda nemá motiváciu hľadať prácu) a keď vláda začne viac dávať, ako ľudia vyprodukujú (a sklon k tomu majú hlavne populistické sociálne-demokratické, ktoré musia financovať svoje rozprávkové sľuby). Nejdem sa oháňať omieľanými klišé o nerovnováhe, o štátnom zadlžovaní atď. Každý chápe, že keď chcem ísť v lete na dovolenku, musím si na ňu v zime našetriť. Nie ísť v lete na dovolenku, aby mi ju moje deti splatili o 10 rokov neskôr.

Pre správne fungovanie spoločnosti je nutné pomôcť každému, kto to potrebuje. Chorým, hendikepovaným, starým, či tým, ktorí stratili prácu alebo zbankrotovali. Nikto nemôže ostať na okraji spoločnosti. Nie je to dobré ani pre vozíčkara, ani pre spoločnosť. Avšak ľudí, ktorí sú zdraví a bez obmedzení, musíme naštartovať, aby začali tvoriť a podieľať sa na ľudskom snažení. Cieľom musí byť pomôcť človeku stať sa nezávislým na štátnej pomoci! (Bohužiaľ ešte nemáme vyvinutý systém ako to dosiahnuť.) A podľa Michaela Novaka je to práve naopak: ,,Sociálny štát má snahu pestovať si tých, ktorí sú od neho závislí."

Výsledky nesprávneho chápania solidarity môžeme vidieť napr. v Grécku. Kontraproduktívne a zbytočné dotovanie luxusu spôsobilo poriadne problémy. Zo spoločnosti postupne zmizlo to, čomu Max Weber v diele Protestantská etika a duch kapitalizmu prisudzuje zdroj vzniku kapitalizmu. Boli to vlastnosti protestantskej kultúry, teda dôraz na individualizmus, usilovnú prácu, racionálne jednanie, spoliehanie sa na seba a predovšetkým odložené spotreby.6

Podľa mňa, tento zväčšujúci sa sociálny nádor najlepšie vyjadril Alexis de Tocqueville v knihe Demokracia v Amerike: „Vláda rozširuje svoje objatie, aby do neho pojala celú spoločnosť. Pokrýva celý spoločenský život sieťou drobných, komplikovaných pravidiel, ktoré sú atomizované a zároveň jednotvárne, a ktoré spôsobujú, že dokonca aj tí najoriginálnejší ľudia s najvitálnejším temperamentom nebudú môcť o hlavu vyčnievať nad davom. Nelámu ľudskú vôľu, ale oslabujú, deformujú a vedú ju, ..., blokujú, obmedzujú, rušia, dusia a mrzačia do takej miery, že nakoniec žiaden národ nebude nič viac ako stádo bojazlivých a lopotiacich sa zvierat so štátom ako svojím pastierom."7

Práve vyzdvihovanie a chvála komunity na úkor jednotlivca je vlastné nezodpovedným ideológiám (socializmus, nacizmus či iný kolektivizmus). V dnešnom ponímaní chápem Tocquevilla tak, že keď varuje pred ničením viery v jednotlivca a jeho schopnosti, varuje pred zhubnými následkami nielen totalitných režimov ale aj pred ich dedičstvom, pred rozbujnenou ,,sociálnou demokraciou."

Úplne najvhodnejšie pokračovanie Tocquevillovho citátu som našiel u môjho najobľúbenejšieho klasika - Johna Stuarta Milla: ,,Ľudské bytosti sa pre nás nestanú vznešeným a krásnym objektom tým, že upadne do uniformity všetko, čo je v nich individuálne, ale len kultiváciou a zhodnocovaním individuálneho v hraniciach stanovených zákonom, právom a dobrom druhých ľudí. Tak ako dielo nesie v sebe pečať svojho tvorcu, aj ľudský život sa stáva bohatším, rozmanitejším a duchovnejším, napĺňajúcim bohatším obsahom vysoké ideály a povznášajúce city, životom posilňujúcim zväzky, ktoré pútajú každého jednotlivca k ľudskému rodu, čím sa nesmierne zvyšuje aj hodnota tohto rodu. V závislosti od miery rozvoja vlastnej individuality sa každý človek stáva hodnotnejším vo vlastných očiach a aj preto schopnejším byť vyššou hodnotou i pre iných. Jeho existencia sa napĺňa bohatším obsahom a tam, kde je bohatší život v častiach, z ktorých sa skladá, bude bohatším aj v celku."8

Koho už ale dnes zaujíma vlastná individualita? Slováci sa rozhodli jasne. Dávajú prednosť socialistickým istotám pred svojou sebarealizáciou v slobodnom prostredí. A to aj napriek tomu, že skúsenosti so ,,solidárnou" politikou kdekoľvek na svete jasne ukazujú, že sa nemôže rovnať s ekonomickými slobodami. Či už v efektívnosti ľudského snaženia, alebo v individuálnom rozvoji občanov.

Som si istý, že nižšie daňové zaťaženie, jednoduchšie založenie živnosti a podniku, menej výnimiek v sociálnom a daňovom systéme, teda viac ekonomickej slobody je predpokladom k väčšej podnikavosti obyvateľov, ktorá vedie k rozvoju individuálnych vlastností a podľa J. S. Milla k väčšiemu blahobytu spoločnosti!

Otázkou zostáva, či nám toho Fico nepokazí príliš veľa, či nám nesiahne na tie naše aj tak biedne ekonomické slobody a či nás nestiahne do čiernej diery hlboko k Orbánovi...

 


 

1.       http://www.youtube.com/watch?v=h2y4Q-5i5HQ

2.       http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/l-jahnatek-netradicne-formy-predaja-mozno-osetrit.html

3.       http://hnonline.sk/slovensko/c1-53798910-kalinak-udajne-ovplyvnoval-redaktorku-pravdy

4.       http://sk.wikipedia.org/wiki/Maslowova_pyram%C3%ADda

5.       Humboldt, W. (1854): The Sphere and Duties of Government, London, dostupné z: http://books.google.com/ebooks/reader?id=fZuDAAAAMAAJ&hl=cs&printsec=frontcover&output=reader&pg=GBS.PR1

6.       http://cs.wikipedia.org/wiki/Max_Weber

7.       Tocqueville, A.: Demokracia v Amerike, II. diel, IV. časť, kapitola VI

8.       MILL, J.S. 2005. Logika liberalizmu. 1.vydanie,  Bratislava: Kaligram, ISBN 80-7149-783-5

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?