Univerzitné vzdelávanie alebo milionárska show?

Autor: Richard Ballek | 23.6.2011 o 19:43 | (upravené 26.6.2011 o 9:25) Karma článku: 9,62 | Prečítané:  2550x

(úvaha inšpirovaná K.P. Liessmannom a vlastnými študijnými skúsenosťami) Super! Mám to! Za  pár hodín v noci pred skúškou som prešiel kompletné učebné materiály z povinného predmetu na mojej univerzite. Predmet za päť kreditov! Mohol som cítiť uspokojenie, že som učivu porozumel, no nič také! Naopak, začal som pochybovať - má takéto vzdelanie zmysel? Podoba skúšky bola fascinujúca. Na jednej A4 bolo 10 testových otázok s možnosťami a,b,c,d. Kritérium splniteľnosti – minimálne 5 správnych odpovedí!!! Podľa môjho názoru takýto ,,testík“ môže zodpovedať úrovni základnej školy, nie relevantnému preskúšaniu znalostí na Karlovej Univerzite v Prahe. Samozrejme tešil som sa z môjho ,,úspechu“, tak som to viac neriešil. Spomenul som si na to až pri čítaní knihyTeória nevzdelanosti od Paula Konrada Liessmanna. Táto kritika súčasného vzdelávacieho systému mi predložila viac otázok ako odpovedí: Je súčasné vzdelávanie podriadené ekonomickej užitočnosti? Je správne, že angličtina vytláča ostatné jazyky vo vedeckom bádaní? Prečo školy zanedbávajú svoj pôvodný účel? A nakoniec, prečo sa cítim na niektorých skúškach ako v ,,milionárskom kresle“ známej televíznej relácii?

Konrad Paul Liessmann v úvode knihy vtipne prirovnáva univerzitné praktiky k milionárskej show: ,,Po úspechu tohto televízneho vysielania už tiež učitelia idú s duchom doby, neskúšajú suchopárne a strohou formou pohovoru, aby zistili ako ďaleko študenti látke porozumeli, ale organizujú podobné kvízy podľa vzoru televíznej show, a študenti ich tiež bez odporu akceptujú. Nielen učenie, ale tiež skúšanie je potom naozaj zábavné a zadnými dvierkami tak skrze mediálny formát opäť preniká do výuky dlhú dobu zavrhované testovanie jednotlivých, nesúvisiacich dát, faktov a významov." 1 Po mojich skúsenostiach na univerzite to môžem len potvrdiť! Na niektorých predmetoch majú holé fakty či mechanické počítanie prednosť pred celkovým pochopením danej látky, čo je očividné najmä na záverečných skúškach. Zo strednej školy som si odniesol niečo iné - pamätám si na vyhlásenie môjho učiteľa dejepisu na gymnáziu: ,,Nemusíte vedieť konkrétne roky historických udalostí, dôležité sú súvislosti." S touto myšlienkou je ťažké nesúhlasiť. Som presvedčený, že ak má byť história pre nás poučná, príčiny a dôsledky danej udalosti musia predchádzať poznaniu letopočtu. A tak to je pri každom odvetví vedenia. Je škoda, že niektorí učitelia sa nad tým ani nezamýšľajú. Liessmann o tom hovorí: ,,Informácie nemajú ešte s vedením a poznaním nič spoločné".2 Myslím si, že do života mi dali viac moje mimoškolské aktivity, moja záľuba čítať knihy, ktoré si sám vyberám a ľudia, ktorých som nespoznal v škole. Sám na vlastnej koži cítim, že škola ako taká mi niekedy viac berie ako dáva. Doštudovať napriek tomu chcem. Čo iné mi ostáva v spoločnosti, ktorá dáva ,,bižutérii" pred menom a za menom obrovský význam, v spoločnosti, ktorá vzdelanosť obmedzuje na písmenká Ing či PhD? Verím, že mi univerzita za tých pár rokov zoberie čo najmenej z mojej túžby po vzdelaní a z môjho individuálneho názoru na svet. Preto sa mojím ochranným štítom a návodom pri vzdelávaní stal výrok Marka Twaina: ,,Nikdy som nedopustil, aby škola stála v ceste môjmu vzdelaniu."

Ako to teda vyzerá na mojej fakulte? Určite môžem súhlasiť, že chce pôsobiť moderným a atraktívnym dojmom, hlavne pre zahraničných študentov - tzv. ,,erazmáci". Neviem si inak vysvetliť, že keď je v prednáškovej sále 49 českých a slovenských poslucháčov, vyučujúci (ktorý je Čech) hovorí anglicky pre jedného talianskeho študenta. Podľa mňa tým najviac trpí kvalita prednesu. Porozumieť anglickej výslovnosti staršej generácie profesorov je umenie. Preto sa netreba diviť, keď je prednášková sála poloprázdna. Radšej si to prečítam doma z knihy ako počúvať nesúvislé anglické vety. Mne osobne to na matematike či štatistike až tak nevadí, horšie sa mi už ale učí napr. institutional economics, kde si musím odborné texty prečítať viackrát, aby som im poriadne porozumel. A samozrejme seminárna práca by mala byť v angličtine. Sme predsa na modernej škole.  V Teórii nevzdelanosti som sa dozvedel, že je to tak i v Rakúsku a Nemecku. Liessmann v knihe varuje: ,,Skutočnosť, že sa dnes i v neanglickojazyčných krajinách otvára stále viac študijných odborov v angličtine, možno podporuje žiaducu internacionalizáciu, ale zároveň obsahuje nebezpečie, že pre rozhodujúcu oblasť vedy, techniky, ekonomiky a v stále väčšej miere i politiky a práva bude vo vlastnom jazyku chýbať pojmoslovie." 3 Na inom mieste Liessmann hovorí, že je to opačný proces k osvieteneckým myšlienkam, keď latinčinu ako vedecký jazyk nahradzovali národné jazyky, keď sa veda a vzdelanie stali prístupné všetkým. Dnes vo vede vymieňame raketovým tempom národné jazyky za angličtinu. Z môjho pohľadu neviem posúdiť, či je to dobré alebo zlé. Jednu vec ale viem iste, diplomovú prácu budem písať v slovenčine:-)

Nie som odborník na politiku, ktorú ministerstvá školstva na Slovensku, v Česku či inde  v Európe razia. Napriek tomu dôsledky sa ma určite dotýkajú. Napríklad také kredity - musím nazbierať 180 kreditov aby som mohol byť bakalár, 120 mi treba k magisterskému titulu. Teda 60 kreditov za akademický rok, čo má zodpovedať 1500 - 1800 hodinám štúdia. Keď to rozpočítam, vychádza to približne 6 hodin štúdia denne. Neviem, kto na to prišiel, no určite sú to zaujímavé počty. Hlavne keď si prepočítam že na 5 kreditový predmet som sa mal učiť asi 137 hodín, nie 6 hodín ako som naznačil v úvode. Iná zaujímavosť sú dvojkreditové predmety. Na jeden stačí dochádzka, prípadne napísanie eseje, na druhý okrem 8 krátkych zápočtových písomiek musím napísať 2 veľké, vypracovať 4 domáce úlohy plus mať aktivitu na seminároch. Nemusím byť odborník na vysokoškolské vzdelávanie, aby som zistil, že kredity ako porovnávacia jednotka nie sú ani zďaleka objektívnym ukazovateľom náročnosti predmetu. Nefunguje to ani na našej fakulte, prečo by to malo fungovať naprieč celou Európou? Tento kreditový systém (ECTS - European Credit Transfer and Accumulation System) je jedným z opatrení Boloňského procesu (Boloňa, 1999), ktorý do dnešného dňa používa 47 krajín, prevažne z Európy. V oficiálnom dokumente Boloňského procesu môžeme po úvodných ,,kecoch" charakterizujúcich heslami ako vzdelanostná Európa, výzvy nového milénia, rozvíjanie Európskej kultúrnej dimenzie, adaptácia systému vyššieho školstva a výskumu na meniace sa potreby, medzinárodná konkurencieschopnosť zistiť, čo chcú signatárske štáty touto deklaráciou dosiahnuť:

  • Jednoduché porovnávanie vysokoškolských titulov.
  • Trojstupňové rozdelenie štúdia na bakalársky, magisterský a doktorský program. (Tento bod je doplnený o informáciu, že diplom z prvého stupňa by mal byť relevantný na európskom trhu práce ako vhodná úroveň kvalifikácie.)
  • Kreditový systém ECTS (spomenul som už vyššie)
  • Mobilitu študentov a učiteľov
  • Európsku spoluprácu v zaisťovaní kvality štúdia 4

Nie je mi jasné či tieto, na prvý pohľad vznešené ciele, priniesli skvalitnenie štúdia. Z mojich doterajších skúseností na univerzite si myslím, že určite nie. Rozdelenie na bakalársky a magisterský program mne osobne prinieslo len predĺženie štúdia o ďalší rok. Ide o to, že keď si chcem zapísať niektorý predmet (napr. Econometrics), musím mať splnenú jeho prerekvizitu (Statistics). Nemôžem študovať obidva naraz! Samozrejme to mi zabráni ďalej pokračovať na magisterské štúdium, pretože nemám ukončený bakalársky stupeň. A ten nie je možné ukončiť, kým nemám splnené povinné predmety. Pre mňa tento začarovaný kruh znamená len jediné - v poslednom semestri budem mať len jeden predmet!!!

Ok, z môjho pohľadu nefunguje ani kreditový systém ani rozdelenie štúdia na tri stupne podľa anglosaského vzoru. Čo teda mobilita študentov prostredníctvom programu Erazmus? Ja osobne som zatiaľ tento program na zahraničnej univerzite nevyužil, preto to hodnotiť nebudem. Od priateľov a súrodencov však viem, že program Erazmus bol pre nich jedna veľká party, kde sa občas museli pripraviť na nejaké tie päťkreditové predmety. Asi preto sa o tomto programe hovorí: Erazmus je jeden veľký orgazmus:-)

Zaujímavý názor má na to Konrad Paul Liessmann v Teórii nevzdelanosti. Kritizuje nadšených reformátorov štúdia a byrokratické zásahy typu Boloňský proces či PISA(Programme for International Student Assessment5). Na ich naivné predstavy, že prechádzame od priemyselnej spoločnosti k znalostnej spoločnosti/spoločnosti vedenia, im odkazuje: ,,Pre logiku priemyselnej výroby neboli rozhodujúce monštruózne areály ťažkého priemyslu modernej spoločnosti vznikajúce od 18. storočia, ale štandardizácia, mechanizácia a unifikácia ľudských pracovných procesov na predpísané postupy. Z tejto perspektívy je okamžite zrejmé, že v súčasnej dobe sa neodohráva prechod od priemyslovej spoločnosti k spoločnosti vedenia, ale práve naopak - vedenie je prudkým tempom industrializované."6

Za zmienku stojí aj názor Nica Hirta, belgického odborníka na vzdelávacie politiky EU, v knihe Tri osy komercionalizácie škôl. Podľa neho takéto politické zásahy len komercionalizujú vzdelanie a vychovávajú absolventov, ktorí nebudú mať mnoho všeobecných znalostí (ktoré tvoria spoločnú kultúru), budú však schopní osvojiť si nové počítačové programy a budú vedieť reagovať na meniace sa požiadavky dynamického pracovného trhu. Ten vo väčšine nepožaduje vysokú mieru kvalifikácie.7

Rád by som tu ešte spomenul jednu perličku zo slovenského prostredia, ktorá pekne ukazuje ,,kompetentnosť" tých, ktorí spolurozhodujú o úrovni a kvalite vysokoškolského prostredia. V apríli 2011 slovenský minister školstva Eugen Jurzyca si svoj návrh na zrušenie štátnic (aby jedinou podmienkou na riadne skončenie štúdia bola obhajoba záverečnej práce) obhajuje slovami: ,,Je to trend vo svete, robí sa to takto v tých najúspešnejších krajinách." 8 Takýto blud radšej ani nejdem komentovať.

Ako by teda malo vyzerať univerzitné vzdelávanie, aby podľa antických vzorov slúžilo človeku ako takému a bolo nezávislé od akýchkoľvek iných síl - náboženských, politických či ekonomických? Začnem pri etymologických koreňoch slova univerzita. Pochádza z latinského universitas magistrorum et scholarium, čo voľne preložené znamená ,,spoločenstvo učiteľov a študentov."9 Slovo universitas v presnom preklade označuje všeobecnosť, celok, súhrn. Myslím si, že vo význame tohto slova sa skrýva aj to, aký účel by univerzita mala mať  - pomáhať študentom a učiteľom obsiahnuť všeobecné súvislosti a snažiť sa pochopiť svet ako celok. Myslím, že to nie je len cieľ univerzity ale aj človeka samého. O tomto cieli hovorí aj Wilhem von Humboldt v knihe The Sphere and Duties of Government: ,,Pravým cieľom človeka je najvyšší a najharmonickejší rozvoj jeho síl do podoby úplného a súdržného celku."10

A čo slovo škola? Vzťahuje sa k latinskému schola a ku gréckemu scholé a pôvodne znamenalo ,,prerušenie práce." Friedrich Nitzsche to špecifikuje: ,,Také miesta necharakterizuje núdza a životné potreby a sú teda miesta slobody, pretože tí, ktorí ich spoluvytvárajú ako žiaci a učitelia, nie sú vystavení tlaku užitočnosti, relevancie praxi, blízkosti životnej reality a aktuálnosti, inými slovami - boli to miesta pohody."11

Nepochybujem o tom, že najväčším účelom univerzity by malo byť rozvíjanie individuality, individuálnej kreativity a zodpovednosti za spolupodieľanie sa na chode spoločnosti a jej kultúry. To čo pozorujeme dnes je skôr proces opačný. Štandardizácia, normy, kredity a obľúbené ,,multiple choice" testy asi ťažko vyjadria študentovu jedinečnosť. Podpora originálnych vlastností a zručností je nielen našou povinnosťou ale aj ochranou pred ,,diablom neslobody" a vstupenkou do blahobytu, ako tvrdí John Stuart Mill:  ,,Keby ľudia pociťovali, že slobodný rozvoj individuality je prvou a podstatnou podmienkou blahobytu, že to nie je len prvok, patriaci do toho istého radu ako všetky tie, ktoré označujeme termínom civilizácia, vzdelanie, výchova, kultúra, ale je sám osebe nevyhnutnou súčasťou a podmienkou toho všetkého, neexistovalo by nijaké nebezpečenstvo, že sa sloboda nebude ceniť."12

Vždy ma fascinovala antická kultúra, preto som posadnutý kalokagatiou, čo je výraz pre ideál krásy tela a duše. Vyjadruje harmóniu medzi fyzickým a duševným JA, ktorá bola predpokladom k dosiahnutiu mravne kultivovanej osobnosti. Myslím si, že práve to by malo byť snahou každého vyučujúceho. Mal by prebúdzať u študentov túžbu po vzdelaní a pomáhať rozvíjať nielen odborné znalosti ale aj charakter.  Mám to šťastie, že som na vlastnej koži zažil aké to je mať takéhoto učiteľa. Bol ním môj vedúci z astronomického krúžku, na ktorý som chodil vo veku 13 - 18 rokov. Nielenže mne a mojim kolegom - astronómom dokázal zábavnou formou vysvetliť ako fungujú čierne diery, čo sú premenné hviezdy či kde sa nachádza súhvezdie Jednorožca. Vedel v nás prebudiť aj disciplínu a samostatnosť a čo bolo najdôležitejšie, mal s nami kamarátsky vzťah. Dokázal ma niekoľkokrát priviesť na celoslovenské kolo astronomickej súťaži, kde som aj získal pódiové umiestenie. Okrem prednášok o astronómii nám pripravoval sústredenia spojené s cyklistikou, turistikou a behom. Vďaka nemu som pokoril svoj prvý maratón za skvelý čas, kde ma sprevádzal celých 42km. Tomu hovorím skutočný učiteľ!

Po svojich študijných skúsenostiach a  mimoškolských aktivitách viem, že podstatný vplyv na mladých má osobnosť vyučujúceho a chuť alebo skôr túžba študenta po poznaní. Tej nezabránia ani nekvalitné školy ani byrokratizácia vzdelania.  Môže ju v sebe objaviť každý a nemusí sa spoliehať len na vzdelávacie inštitúcie. Som si istý, že samoštúdium stojí na vrchole celého vzdelávacieho rebríčku.  Na záver len dodám, že najväčší génius histórie mal pravdu nielen vo fyzike - Albert Einstein vyjadruje účel vzdelania úplne presne: ,,Zo školy by mal vychádzať mladý človek ako harmonická osobnosť, nie ako špecialista."

 


1.-3. Liessmann, K. P.(2006): Teorie Nevzdělanosti; Academia; Praha; ISBN 978-80-200-1677-5

4. The Bologna Declaration of 19 June 1999, dostupné z: http://www.ond.vlaanderen.be/hogeronderwijs/bologna/documents/MDC/BOLOGNA_DECLARATION1.pdf

5. Programme for International Student Assessment, dostupné z: http://www.pisa.oecd.org/pages/0,2987,en_32252351_32235731_1_1_1_1_1,00.html

6. Liessmann, K. P.(2006): Teorie Nevzdělanosti; Academia; Praha; ISBN 978-80-200-1677-5

7. Malířová, E.: Boloňský proces: jak udělat z univerzit byznys?, 29.6.2009, dostupné z: http://blisty.cz/art/47655.html

8. SITA, 18.4.2011: Štátnice možno nebudú, rozhodovať by mala záverečná práca, dostupné z: http://www.sme.sk/c/5856549/statnice-mozno-nebudu-rozhodovat-by-mala-zaverecna-praca.html

9. Article: University, dostupné z: http://en.wikipedia.org/wiki/University

10. Humboldt, W. (1854): The Sphere and Duties of Government, London, dostupné z: http://books.google.com/ebooks/reader?id=fZuDAAAAMAAJ&hl=cs&printsec=frontcover&output=reader&pg=GBS.PR1

11.  Liessmann, K. P.(2006): Teorie Nevzdělanosti; Academia; Praha; ISBN 978-80-200-1677-5

12. MILL, J.S. 2005. Logika liberalizmu. 1.vydanie,  Bratislava: Kaligram, ISBN 80-7149-783-5

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?